V 20. rokoch minulého storočia bolo veľkou témou v spoločnosti pašovanie lacného liehu z Rumunska. Pašerákov vtedy v novinách označovali archaickým, no zaujímavým slovom – podludníci. Nuž a na podludníkov bol v tých časoch každý prikrátky. Každý až na… Ale veď si prečítajte vo vtipnej dobovej správe z roku 1923:

Na hraniciach rumunsko-podkarpatských šíri sa úžasnou mierou podludníctvo s rumunským liehom, pretože v Rumunsku je liter čistého liehu za 8 až 10 Kčs. Burzy s liehom sú priamo na hraniciach. Týmto výnosným obchodom živí sa väčšina obyvateľstva, ženy, deti všetkých pohraničných obcí rumunských a československých. Odberatela sú židia. Najviacej sa pašuje u Vyškova a Veliatin medzi Tiačevom a Hustom, pretože v tých miestach sú veľké hory a lesy. V týchto horách žijú asi dva páry medveďov. Medvedi sú vládou v Podkarpatskej Rusi chránení pred úplným vyhubením a ostatne medveď je plaché zviera a pred človekom utečie. Stalo sa, že sa stretol občan s medveďom na zatáčke serpentíny a poľakali sa – oba. Občas sa obrátil a utekal dolu a medveď utekal nahore. V týchto dňoch spadol malý medveď, nedávno vržený, zo skaly, kde ho jeden občan našiel nariekajúceho a odniesol na notárstvo vo Výškove, kde ho živia. Stará medvedica behá po horách, hľadá mláďa a hrozne reve. Od tej doby sa pašeráci neopovážia urobiť ani kroka a financi tiež nie. Zaujímavé je, že pohraničnej finančnej stráži nie je dovolené zobrať so sebou do služby policajných psov, vraj pre nebezpečie besnoty, jak rozhodlo generálne finančné riaditeľstvo v Bratislave. 

 

A ešte pôvodný článok zo Zvestníka sväzu slovenských páleníc a likérových závodov pre Slovensko a Podkarpatskú Rus z roku 1923:

medvedica