V minulej časti nášho seriálu o pôvode názvov alkoholov ste sa dozvedeli, ako vzniklo slovo kokteil. Dnes si zase rozoberieme um, ale teda hlavne…

rum

Thomas Walduck bol britský námorný kapitán, ktorý žil približne v rovnakej dobe ako Juraj Jánošík. Presne v rokoch, keď Jánošík lúpil v horách strednej Európy, Walduck písal veľmi cenné listy o živote v novej kolónii na Barbadose, kde strávil celých štrnásť rokov. V jednom liste napísal aj pamätný výrok:

“V nových karibských osadách, ktoré založili, Španieli ako prvé postavili kostol. Holanďania zase najskôr vybudovali pevnosť. No a Angličania aj v tej najodľahlejšej časti sveta, hoc aj obklopení barbarskými indiánmi, otvorili na úvod hostinec.”

Netreba sa preto čudovať, že vynález rumu sa pripisuje práve Angličanom. Skombinovali svoje znalosti o destilácii s náhodným objavom miestneho podradného melasového kvasu. Stalo sa tak niekedy po roku 1600 a zrejme práve na ostrove Barbados, kde pobýbal kapitán Walduck.

 

Takto sa pil rum v New Yorku v roku 1872. FOTO: VOĽNÝ ARCHÍV NEW YORK PUBLIC LIBRARY
Takto sa pil rum v New Yorku v roku 1872. FOTO: VOĽNÝ ARCHÍV NEW YORK PUBLIC LIBRARY

 

Ale ako vzniklo samotné slovo? Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny sa odvodilo od slova rumbustion, ktoré sa prekladá ako hlučný, rozkričaný, divý, búrlivý – čo by celkom zodpovedalo realite (nielen) počiatkov pitia tohto nápoja. V roku 1661 sa zase v dokumente jamajského guvernéra objavilo prvý raz slovo rumbullion, skomolenina slova rebellion, teda rebelanstvo, čo potvrdzuje tento pôvod. Rum teda pomenovali ako nápoj, ktorý podporuje vzburu, búrlivosť. Podobné vyznenie má aj ďalší názov, ktorý sa používal pre rum, ale neuchytil sa – kill devil.

Slovenský etymologický slovník uvádza, že slovo rum sa u nás začalo používať až v 19. storočí. Prečo až tak neskoro, keď Angličania si ho radi dopriali už o dvesto rokov skôr? Odpoveď je jednoduchá, ríša pod ktorú územie Slovenska patrilo, mala obmedzený prístup k moru, a teda aj k cukrovej trstine, ktorá bola na jeho výrobu potrebná. Dlhé roky bol teda rum zrejme len exotickým výstrelkom podivínov z diaľav. Až kým…

 

Etiketa rumu z 80. rokov minulého storočia.
Etiketa rumu z 80. rokov minulého storočia.

 

Až kým v roku 1832 neprišiel rakúsky výrobca alkoholu Sebastian Stroh s vlastným receptom na výrobu rumu,ktorý nebol tak závislý (alebo vôbec) na cukrovej trstine, a teda sa dal vyrábať za prijateľnú cenu pre široké vrstvy. Vyrábal sa z potravinárskeho liehu a pridaním dochucovadiel, ktoré vytvorili výraznejšiu charakteristickú chuť. Výroba tohto rakúsko-uhorského rumu sa rozšírila po celej monarchii a začala byť populárna napríklad aj v Česku, ale aj na Slovensku. Ľudia výrobok volali tak isto – rum. V iných krajinách náš tuzemský rum prezývali aj “čajový rum”.

V roku 2004 však so vstupom do Európskej únie mohol niesť názov rum u nás len nápoj, vyrobený destiláciou z cukrovej trstiny. Preto výrobcovia museli použiť svoj um, a prísť s novými názvami, v ktorých by ľudia ľahko rozpoznali tradičný nápoj. V Česku sa najviac presadil názov Tuzemák a u nás práve – Um.

 

Titulné foto k článku: Neidentifikovaná fotografia spojeneckých vojakov z roku 1919. Z voľných archívov Galt Museum & Archives.