Fanta. Kofola. Vinea. Coca-Cola. Stačí napísať názov a vari každý má tú chuť okamžite na jazyku. Veď, kto by ich nepoznal, kto ich nikdy neochutnal? Známe nealko nápoje sú tu už tak dlho, že mnohí ani netušia, za akých okolností vlastne vznikli, alebo ako ich príbehy boli previazané s veľkou politikou…

 

Pil Adolf Hitler Fantu? 

fbd0097fe9401f752367f0ebe279ed39

Keď o histórii nápoja nevie nič konzument, nič hrozné sa nedeje. Ak má ale v tomto smere medzery aj reklamá agentúra,
ktorá robí značke kampaň, môže to zaváňať veľkým prúserom. Presne taký sa minulý rok podaril vyrobiť firme Coca-Cola pri oslave 75. výročia od vzniku drinku Fanta. Na verejnosť vypustila reklamný spot, ktorý tvrdil, že Fanta vznikla v „starých dobrých časoch”. Nuž, ako pre koho. Fantu totiž vymysleli priamo v Hitlerovom Nemecku v roku 1940!

Nápoj vznikol z núdze. Hoci vo svete už zúrila druhá svetová vojna, kým fungovalo spoľahlivé spojenie cez Atlantický oceán, sirup na výrobu Coca-Coly stále putoval z USA do nacistického Nemecka. Blokáda Atlantiku však tento transfer stopla, a tak šéf Coca-Cola Deutschland Max Keith musel narýchlo vymyslieť iný drink, ktorý by obľúbenú Colu nahradil. Vo vojnových časoch musel navyše využiť len ingrediencie, ktoré nikomu nebudú chýbať. Vymyslel teda kombináciu ovocnej zložky, ktorá bola tvorená z odpadu po vylisovaní ovocia na šťavy a srvátky, žltozelenej tekutiny, ktorá je zase vedľajším produktom pri výrobe syra. Nový drink vymysleli rýchlo – na jednej kreatívnej porade. Keith pred ňou všetkých vyzval, aby zapojili svoju fantáziu – a tak vznikol názov drinku – Fanta.

Vzhľadom na to, že Hitler bol abstinent, je celkom možné, že sa nový nemecký nealko produkt mohol dostať aj na jeho jedálenský stôl. Potvrdiť sa to však nedá. Navyše führer bol vraj maniakom na zdravú výživu, a tak sa mu vôbec nemusel pozdávať vysoký obsah cukru v nápoji. Hitlera s Fantou teda spája len pár ironických fotokoláží na internete.

Po porážke Hitlera sa fabrika Coca-Cola Deutschland, ktorá cez vojnu pôsobila úplne samostatne, vrátila do rúk Američanom. Tí nový nacistický drink zatratili. Keď však v 50. rokoch minulého storočia začala na pozície Coca-Coly útočiť konkurencia Pepsi so sadou nových príchutí, ktoré trh zaujali, oprášili v Coca-Cole aj starý po nemecky písaný recept. A Fanta bola v roku 1955 späť.

Kofolu testoval na dvojplatničke

kofKým Hitler nemal s vynálezom Fanty spoločné vôbec nič, objednávka na vznik Kofoly prišla za socializmu z tých najvyšších miest. Inak bol príbeh jej vzniku Fante dosť podobný. Dodávkam Coca-Coly na československý trh už síce nebránili súboje spojeneckých lodí a nemeckých ponoriek v Atlantiku, ale železná opona. Coca-Cola aj Pepsi bola u nás neželaným tovarom, a tak súdruhovia poverili vedecké kapacity, aby vytvorili kolový nápoj z domácich surovín. Samozrejme, na verejnosti o ,,náhrade za Coca-Colu” nepadlo ani slovo. Hovorilo sa, že Kofola vznikla preto, aby sa v štátnom hospodárstve efektívne využil prebytočný kofeín z praženia kávy.

Nápoj teda nevznikal v laboratóriu súkromnej firmy, ale v národnom Výskumnom ústave liečivých rastlín. Možno aj preto jeho vznik nebol otázkou jedného brainstormingu, ale dvoch rokov experimentov a príprav pod vedením docenta Zdeňka Blažeka. Kofola vznikala v úplne partizánskych podmienkach, pán Blažek rôzne byliny miešal a varil na dvojplatničke vo svojom vlastnom byte! Napokon, spolu s farmaceutom Jaroslavom Knapom stvorili sirup Kofo, ktorý je dodnes základom originálnej zmesi. Skladá sa zo štrnástich bylinných a ovocných zložiek.

Vedenie komunistickej strany bolo v roku 1960 spokojné. Pracujúci ľud si mohol konečne kúpiť nielen červenú malinovku a žltú limonádu ale aj tmavý nápoj, ktorý neniesol diabolskú kapitalistickú etiketu s nápisom Coca-Cola, ale nový domáci hit Kofola!

Bezfarebná sovietska Coca-Cola 

starCoca-Cola sa síce nezdráhala spolupracovať s Hitlerom ani v čase, keď už bolo jasné, že je to plnokrvný diabol. Neskôr sa však snažila presadiť colu ako drink, ktorý dodáva energiu (véééľa, véééľa cukru) Spojencom. Na fronte sa nedostával len k americkým, britským, či kanadským vojakom, ale populárny bol aj na druhej strane frontu – medzi vojakmi Červenej armády. Obľúbila si ho aj jedna vojenská celebrita druhej svetovej vojny – sovietsky maršál Georgij Žukov.

Keďže však druhú svetovú vojnu prakticky okamžite vystriedala vojna studená, Coca-Cola bola tabu nielen v Československu ale aj v Sovietskom zväze. Maršal Žukov však o svoj obľúbený tmavý drink prísť nechcel. Zároveň vedel, že keby ho niekto videl s fľaškou s červeno-bielou etiketou Coca-Coly, vyvolalo by to v krajine veľký škandál. Keďže Žukov bol vojenským hrdinom (práve jeho armáda dobyla Berlín) a mal uznanie sovietskych a rešpekt amerických najvyšších kruhov, vymysleli ako maršálovi Colu dopriať a nepoškodiť povesť znepriateľených mocností.

Vedci kvôli Žukovovi našli spôsob, ako z Coca-Coly odstrániť typickú tmavú farbu. Ostala pôvodná chuť, ale číra tekutina. Fľašku charakteristického tvaru nahradila úplne obyčajná, a miesto červeného uzáveru prišiel navrch biely – s červenou hviezdou. Koľko takejto „svetlej” Coly sa vyrobilo nevedno. Ale keďže maršal Žukov žil ešte tri desaťročia po konci vojny, málo jej určite nebolo.

Komunisti ho vyhodili, potom im vyrobil Vineu

vineaSedemdesiate roky boli zlatou érou Kofoly. Už dve päťročnice bolo jasné, že pokus o konkurenciu Coca-Coly sa vydaril. Spoločnosti Coca-Cola a Pepsi však už roky nelákali na svoje základné tmavé drinky, ale vyrábali aj nové ovocné limonády. Novinku chcelo mať aj Československo. V roku 1974 padlo zadanie na Vinárske závody v Pezinku. Nápoj na báze hroznového muštu namiešal opäť vedec – Ján Farkaš. Pikantériou na tejto situácii je, že štvrťstoročie predtým pánovi Farkašovi komunisti znárodnili jeho rodinnú vinársku firmu v Modre a neskôr ho dokonca zo štátneho vinárskeho podniku vyhodili ako prebytočnú silu…

V 70. rokoch sa však ponúknutej šance ujal a s obrovským úspechom. Už rok po uvedení na trh Vinea získala ocenenie na medzinárodnom potravinovom salóne v Brne. Možno už tu naskočili súdrohom miesto zreníc dolárové symboly. V cudzine bola Vinea novou žiadanou chuťou. A tak ju začali ponúkať za devízy aj na trh v USA a do Kanady, kde marketéri vyzdvihovali jej vinný pôvod ale nealkoholický charakter (slogan znel Ellegance without alcohol). Vinea bola vonku však populárna natoľko, že jej neostávalo dosť pre domáci trh. Na rodnom Slovensku sa v 80. rokoch stala nedostatkovým podpultovým tovarom. Je preto až nepochopiteľné, že tento obľúbený nealko drink v 90. rokoch takmer zanikol…